Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny hovorí o  dlhodobej ochrane prírody a krajiny, o zachovaní prírodnej rovnováhy a rozmanitosti prírody, ochrane foriem života, prírodných krás a ich hodnôt, vytvára podmienky pre udržateľné využívanie týchto prírodných zdrojov v pôsobnosti fyzických a právnických osôb, obcí a orgánov štátnej správy.

Chránené územie je územie, ktoré je definované geograficky, je to územie spravované a regulované, s jasným zámerom dosiahnutia rôznych špecifických cieľov (Kapusta, 2020).

V praxi to znamená : 

  1. nezbierať lesné plody ako sú maliny, čučoriedky, černice, jahody, huby, rastliny a iné v národných parkoch, resp. v prírodných rezerváciách kde platí tretí až piaty stupeň ochrany. Uvedené plody sú základnou potravou pre zvieratá. Dôsledkom takéhoto nezákonného zberu je výskyt lesnej zvery na poliach, pri včelích úľoch ale aj pri ľudských obydliach, kde hľadajú potravu hlavne v odpadkových kontajneroch. Fatálny následok tejto nelegálnej činnosti je fakt, že zviera neopodstatnene doplatí na tento ľudský čin svojím životom. Netýka sa táto problematika len medveďov, ktorým táto strava pomáha prežiť v zimnom období ale lesnými plodmi sa živia aj rôzne iné zvieratá. Sú to napríklad rôzne hlodavce, či vtáky. Preto, skôr než pôjdeš do lesa zbierať lesné PLODY, ktoré sú POTRAVOU PRE ZVIERATÁ, zamysli sa nad súvislosťami, čo tým spôsobíš, aké následky svojím konaním vyvoláš. Účinnou prevenciou proti nezákonnému zberu lesných plodov, húb, rôznych druhov rastlín je ignorovať predávajúcich popri cestách a ich vysoké pokutovanie. Dôrazne treba vykonávať obchôdzky v chránených územiach a minimalizovať tieto nelegálne aktivity zberačmi odobratím zberných nádob a tiež vysokým pokutovaním.
  1. nevybočovať z vyznačených lesných/turistických chodníkov – chodenie mimo vyznačených turistických chodníkov spôsobuje výrazné ničenie porastov a lesných biotopov. Dochádza k plašeniu lesnej zvery a vytváraniu  erózie (zosuvy pôdy). Turista by mal tiež v každom smere odolať pokušeniu zberu plodov, rastlín a húb v 3. až 5. stupni ochrany a nenechávať v lese žiadny odpad z pochutín, plastové či kovové nádoby, ani ohorky z cigariet. V žiadnom prípade nemožno vykonávať svoju potrebu len na miestach tomu určených ( horské chaty). 
  1. nevstupovať do chránených zón žiadnym dopravným prostriedkom – vstup s akýmkoľvek dopravným prostriedkom do chránenej zóny sa rovná poškodzovaniu pôdy a rastlinstva, ničí sa tým lesný, pôdny či pasienkový biotop, vyrušuje sa zver, znečisťuje sa ovzdušie, voda. Vstúpiť do týchto chránených zón dopravným prostriedkom môžu len poverené osoby.
  1. nezakladať ohniská a posedenia tam kde to nie je povolené – môže dôjsť k požiaru 
  1. netýrať a nezabíjať zvieratá, aj oni sú živé bytosti a cítia – každý organizmus má právo na život.
  1. nevytvárať čierne skládky a triediť odpad – to čo si do lesa prinesieš si zober so sebou späť. Zvieratám odpad v lese spôsobuje rôzne zranenia v najhoršom prípade smrť. Znečisťuje sa tým ovzdušie či podzemné a povrchové vody, pôda. V dôsledku rozloženia odpadu tieto nebezpečné látky končia v potravinách. Preto ho trieď aj v mieste svojho bydliska do nádob na to určených. Voľne pohodené odpady sú zdrojom veľkého zápachu. Môžu sa aj vznietiť, sú domovom rôznych hlodavcov, hmyzu či parazitov, ktorý sú pôvodcami a šíriteľmi rôznych nebezpečných chorôb. Tie prenášajú aj na ľudí alebo zvieratá a môžu ťa v konečnom dôsledku nakaziť z čoho vyplýva, že jeden jednotlivec môže ohroziť celú skupinu jednotlivcov či organizmy.

 Na celom území Slovenskej republiky (SR) platí 1. stupeň ochrany. V národných parkoch (NP) platí 3. stupeň ochrany, 2. stupeň ochrany platí v ochranných pásmach NP a 4. - 5. stupeň ochrany platí v národných prírodných rezerváciách (NPR), prírodných rezerváciách (PR) a chránených areáloch (CHA). Pokuta za porušenie zákona za nelegálny zber je  vo výške od 66 € a v krajných prípadoch až do výšky 3 320 € a odobratie náčinia na zber plodín, ktorými sa vo veľkej miere poškodzujú tieto lesné biotopy (Zákon č. 543/2002 Z. z.).

Podľa Zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny je zakázané:

  1. stupeň ochrany - jazdiť alebo stáť na trojkolke či bicykli, kolobežke, motorovom vozidle alebo saniach a i. na pozemkoch za zastavanými hranicami miest a obcí
  1. stupeň ochrany - jazdiť alebo stáť na trojkolke či bicykli, kolobežke, motorovom vozidle alebo saniach a i. na pozemkoch za zastavanými hranicami miest a obcí, chodiť mimo vyznačené náučné alebo turistické chodníky, jazdiť na koni, táboriť, stanovať, zakladať oheň a iné..., organizovať rôzne verejné podujatia, zbierať rastliny a ich plody, organizovať poľovačky, používať hlukové alebo svetelné efekty a iné...
  1. stupeň ochrany – podobne ako v stupňoch dva a tri, zbierať skameneliny alebo nerasty, rúbať dreviny, aplikovať hnojivá alebo rôzne iné chemické látky, umiestňovať rôzne informačné zariadenia a iné...
  1. stupeň ochrany – podobne ako v stupňoch predchádzajúcich a okrem toho je zákaz zasahovania do lesných porastov, chytať a usmrcovať živočícha, rušiť vegetačný kryt a pôdny kryt, používať hlukové a svetelné zdroje ale je aj zakázané rušiť pokoj zvierat, vysádzať rastliny ale aj umiestňovať stavby a iné...

Obr. 72 Plasty a zvieratá

(Zdroj: https://www.vitarian.sk/clanky/spolocnost/2016/plastova-planeta-a-plasty-v-potravinovom-retazci)

Napríklad veľmi intenzívne lesné hospodárstvo vie úplne ohroziť lesné biotopy. Narúšajú sa lesné porasty a ich štruktúra, dochádza k degradácii pôdneho krytu ale aj k rušeniu živočíchov. Používanie pesticídov a umelých hnojív tiež prispieva k veľkému ohrozeniu biotopov (Štátna ochrana prírody, 2005).

Podľa Stockmann (1986) sa ochrana prírody s cestovným ruchom spojila už v 60tych rokoch.  Ich snaha bola rovnaká ako je dnes, zachovanie výnimočného potenciálu našej krajiny.

Ochrane prírody sa treba neustále venovať. Neznamená to, že v prírode nič nemôžeme, môžeme ale takými procesmi aby sme jej neublížili, aby sme v nej zachovali všetku  rôznorodosť ekosystémov. Problémov pri ochrane druhov a biotopov je veľa. Predovšetkým porušovanie alebo obchádzanie zákona o ochrane prírody a krajiny za účelom veľkého finančného zisku. Vtedy človek nehľadí na prírodu, na dôsledky, ktoré týmito činnosťami vzniknú. Nakoľko „príroda“ ustupuje

 

Obr. 73  Znečistenie prírody

(Zdroj: https://www.plasticcollectors.com/blog/environmental-pollution-study-plastic-waste/)

ľudským činnostiam a potrebám, každá  lokalita (národné parky, prírodné rezervácie a iné...) či areály si vyžadujú aktívnu ochranu charakteristickú pre dané konkrétne územie. Možno bude v budúcnosti potrebné zredukovať návštevnosť v chránených lokalitách zavedením poplatkov všade pri vstupe do národných parkov alebo rezervácií. Je potrebné zvýšiť povedomie ochrany prírody u detí formou aktívnych prednášok v teréne a v neposlednom rade zapájať viac do ochrany prírody aj médiá alebo sociálne siete. Len spolu dokážeme viac.