Obr. 38 logo Slovenský kras

 

 

Z histórie po súčasnosť

 

 Slovenský kras spolu s maďarským Aggtelekským krasom sú ako celok zaradené do programu UNESCO „Človek a biosféra“. Ako samostatný národný park bol vyhlásený v roku 1973.

 V dôsledku pohybov litosferických dosiek sa milióny rokov formovali podzemné trhliny a pukliny, ktoré dali dnešnému národnému parku svoju podobu. Jeho centrálnu a nádhernú časť tvorí Silická planina s úžasnou Zádielskou tiesňavou. Do dnešného dňa bolo objavených 712 jaskýň, vrátane maďarskej strany krasu. Najznámejšia jaskyňa Domica má na slovenskej strane dĺžku 5,6km. Návštevníkom ponúka možnosť člnkovania v podzemí a boli v nej objavené mnohé pozostatky po pravekých ľuďoch. Medzi známe jaskyne patria ešte Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská a Gombasecká jaskyňa či Silická ľadnica. Krásnohorská jaskyňa predstavuje unikát v Európe, nachádza sa v nej totiž najväčší stalagmit s výškou 32,7m (Miklósová, 2006).

 

 

Obr. 39 Krásnohorská jaskyňa

(Zdroj: Sekereš, J.)

 

Obr. 40 Zádielska tiesňava

(Zdroj: Sekereš, J.)

 Fauna a Flóra

Podľa Tomaškinovej (2013) približne už pred 5000 rokmi sa začala formovať súčasná fauna a flóra Slovenského krasu. Poznačil ju vplyv hospodárenia a ľudského osídlenia. Aj napriek tomu patrí Slovenský kras k najkrajším a najbohatším územiam v strednej Európe. Nachádza sa v ňom viac ako 1 500 druhov rastlín buď ohrozených alebo chránených a mnohé z nich sú endemické. Viac ako 314 druhov je v Červenom zozname rastlín Slovenska. Kandík psí (Erythronium dens-canis), ostrica krátkošijová (Carex brevicollis) či jarabina budaiova (Sorbus budaiana) sa vyskytujú len na území Slovenského krasu. Lesy zaberajú 78 % územia. Prevládajú dub zimný (Quercus petraea), buk lesný (Fagus sylvatica) či hrab obyčajný (Carpinus betulus).

 

                       

 Obr. 41 Ostrica krátkošijová

(Zdroj: http://www.biomonitoring.sk/OccurenceData/BotanicalOccurenceRecord/Detail/2742065)

           

Pre toto krasové pohorie je špecifické jaskynné prostredie. Bola tu zaznamenaná približne 55 tisícová kolónia jedincov netopierov. Sú to napríklad podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), či ohrozený netopier sťahovavý (Miniopterus schreibersi).

 

Obr. 42 Netopier sťahovavý

(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Lietavec_s%C5%A5ahovav%C3%BD)

 Je tu zaznamenaných približne 11 druhov žiab, 24 druhov netopierov, 6 druhov sýkoriek či 11 druhov plazov. Bohatú faunu dopĺňajú dravce ako sokol rároh (Falco cherrug), orol kráľovský (Aquila heliaca) či čoraz vzácnejší dudok chocholatý (Upupa epops) (Fauna Slovenského krasu, 2021).

 

Obr. 43 Dudok chocholatý

(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dudok_chochlat%C3%BD)     

 

Najviac početne sú tu zastúpené hrabovo-dubové lesy. Žije v nich napríklad jariabok hôrny (Bonasa bonasia) či ďateľ čierny (Dryocopus martius). Svoj domov tu majú rys ostrovid (Lynx lynx) ale aj vlk dravý (Canis lupus)(Miklósová, 2006).

 

Obr. 44 Rys ostrovid

Slovenský kras predstavuje raj na Zemi pre turistov. Je tu mnoho prístupných jaskýň, turistických chodníkov, zaujímavostí či náučných chodníkov a cyklotrás. K najznámejším miestam patria Zádielska tiesňava či Silická planina, z jaskýň je to Domica, Gombasecká jaskyňa, Aragonitová jaskyňa či Krásnohorská jaskyňa a najstaršie sprístupnená jaskyňa Jasovská jaskyňa.

  Na území národného parku je zapísaných 7 prírodných rezervácii (PR) a to sú Gerlašské skaly, Palanta, Kráľova studňa - zachovala sa tu veľmi pestrá močiarna vegetácia, Pod Fabiankou - miesto s výskytom vzácneho a chráneného kosatca sibírskeho (Iris sibrica), Zemné hradisko, Sokolia skala a Kloptaň (Prírodné rezervácie, 2021).

Ďalej je tu zapísaných 10 národných prírodných rezervácií (NPR) a to sú Brzotínske skaly, ktoré predstavujú najväčšiu rezerváciu v Slovenskom krase, ďalej je to NPR Drieňovec, Domické škrapy, Hrušovská lesostep, Havrania skala, Kečovské škrapy, Jasovské dubiny, Turniansky hradný vrch s pozostatkami zrúcaniny hradu, Pod strážnym hrebeňom a najnavštevovanejšia a najznámejšia Zádielska tiesňava (Národné prírodné rezervácie, 2021).

 Kaňon, zvaný Zádielska tiesňava vznikol prepadnutím sa mnohých spojených jaskýň, ktorým sa rúcali stropy. Je dlhá približne 3 km, preteká ňou horský potok Blatnica a tvoria ju veľké skalné bralá, piliere, komíny či skalné veže a steny rôznych tvarov. Zaujímavosťou tejto tiesňavy je aj fakt, že vo vysokých nadmorských výškach rastú teplomilné rastliny a naopak, v nižších polohách, na dne rokliny rastú druhy typické pre vyššie polohy. Nižšie je vzduch vlhkejší, chladnejší a za rezerváciu bola vyhlásená v roku 1954 (Miklósová, 2006).

 

          

Obr. 45 Bralá v zádielskej tiesňave

(Zdroj: Sekereš, J.)

 

Na území krasu sa nachádzajú 3 prírodné pamiatky (PP) a tými sú Prielom Muráňa, Jovické rašelinisko a Meliatský profil (Prírodné pamiatky, 2021).

Vďaka histórii svojho vzniku tu môžeme navštíviť mnoho jaskýň či priepastí, ktoré sú zapísané ako národné prírodné pamiatky (NPP) a v Slovenskom krase je ich zatiaľ zapísaných 17 a patria do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Patria sem Brázda – priepasť hlboká 181 m, Ardovská jaskyňa s dĺžkou 1550 m, jaskyňa Domica, ktorá bola objavená v roku 1926 s dĺžkou chodieb viac ako 5 km ďalej je to Diviačia priepasť s hĺbkou 123 m a na jej dne leží kostra diviaka stará približne 3000 rokov. Gombasecká jaskyňa s dĺžkou cez 1500 m sprístupnená od roku 1955, Drieňovská jaskyňa vyhlásená za NPP v roku 1996 a jej dĺžka je cez 1300 m. V roku 1978 bola objavená Hrušovská jaskyňa. Krásny a zaujímavý typ jaskyne predstavuje Krásnohorská jaskyňa, pretože predstavuje typ tzv. riečnej jaskyne. Vstúpiť do nej môžete len v kompletnom jaskyniarskom výstroji a s vodcom. Nachádza sa v nej kvapeľ, ktorý musíte vidieť.

 

Obr. 46 Krásnohorský stalagmit

(Zdroj: Sekereš, J.)

 

Ďalšou NPP je Kunia priepasť, Obrovská priepasť, jaskyňa Milada s bohatou kvapľovou výzdobou, Silická ľadnica, Skalický potok, ktorého jaskynný systém dosahuje až dĺžku cez šesť kilometrov. K ďalším krásnym jaskynným útvarom patrí Snežná diera pretože ľad sa v nej drží po celý rok, Ochtinská aragonitová jaskyňa, ako jedna z troch jaskýň na svete so svojou výzdobou bola objavená v roku 1954, Zvonivá jama s hĺbkou priepasti cez 100 m a Jasovská jaskyňa (Národné prírodné pamiatky, 2021).

Obr. 47 Vstup do Silickej ľadnice

Jasovská jaskyňa patrí k najstaršie objaveným jaskyniam na Slovensku s dĺžkou 2811 m a čiastočne bola sprístupnená verejnosti v roku 1846. Jej prirodzený vstup predstavuje vlastne výstup a naopak. V dôsledku častého kolísania podzemnej vody bývajú jej nižšie časti často zaplavované. Našli sa tu kosti Jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea) ale aj dávneho Jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) (Ambróz, 2017).

 

Obr. 48 Jasovská jaskyňa

(Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Jasovsk%C3%A1_Cave)