Obr. 54  logo NP Poloniny

 

Z histórie po súčasnosť

 

Národný park Poloniny predstavuje najvýchodnejší, najkrajší, najmenej osídlený, najtmavší a najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, ktorý je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie. Táto rezervácia podľa Miklósovej (2006) nechráni len bohatú faunu a flóru a lesné spoločenstvá, ale aj naše kultúrne dedičstvá – artikulárne kostolíky, ktoré môžu ľudia nájsť a obdivovať v Topli, v Uličskom Krivom a v Ruskom Potoku.

 


 Obr. 55  Drevený chrám v Topoli

(Zdroj: http://www.drevenechramy.sk/drevene-chramy/snina-okolie-a-ine/topola/)

 

 

Územie dnešného národného parku je vytvorené usadeninami hornín druhohôr až  treťohôr. Už koncom 19. storočia sa robili prírodovedecké výskumy v tejto lokalite. Prvé (NPR) národné prírodné rezervácie boli vyhlásené už v roku 1964 a boli nimi Havešová a Riaba skala, za nimi v roku 1965 boli vyhlásené za NPR Rožok, Pľaša a Stužica. Centrálna časť Národného parku Poloniny je na území Poľska a Ukrajiny. Našu časť národného parku tvoria Bukovské vrchy. Západnú hranicu národného parku tvoria Nízke Beskydy a ich Laborecká vrchovina (Buraľová, 2015).

V roku 2007 zaradil Výbor pre svetové dedičstvo do Zoznamu svetového dedičstva Karpatské bukové pralesy. Pridali sa do Zoznamu, kde je zapísaný aj celosvetovo známy národný park Yellowstone, masív Kilimandžára alebo Aletschský ľadovec vo Švajčiarsku. Lokality, ktoré sa zapísali do Zoznamu tohto prírodného dedičstva sú lokality Havešová, Vihorlat, Rožok a Stužica – Bukovské Vrchy. Dôvodom je globálna hodnota a jedinečnosť biologických a ekologických procesov, ktoré prebiehajú v bukových pralesoch Karpát a poskytujú veľmi dôležité informácie  prírodovedného ako aj historického charakteru od doby ľadovej na tomto území. Vyskytujú sa tu stromy neuveriteľnej hodnoty s rekordnými proporciami ako je výška až 56 m  (Pichler,2007).


Obr. 56 NPR Havešová

(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Have%C5%A1ov%C3%A1)

Dominantou drevinou je Buk lesný, ktorý spolu s Jedľou bielou vytvárajú nádherné a veľmi vzácne jedľovo - bukové spoločenstvá. Tieto buky bývajú vysoké viac ako 40 m a dožívajú sa okolo 200 rokov. Majestátne jedle sa dožívajú aj 300 rokov a sú  viac ako 50 m vysoké. Celková lesnatosť územia predstavuje viac ako 90 %, čo je viac ako 27 tis. ha. Väčšia časť lesov tu plní funkciu produkčnú a až potom hospodársku . Viac ako 10 % lesov tu tvoria krásne a významné storočné porasty. V memoároch obce Stakčín sa spomína už prvý chránený les na tomto území v roku 1660, bolo v ňom zakázané rúbať drevo (Buraľová, 2015).

 


Obr. 57 Kremenec a hranica troch štátov

 (Zdroj: http://poloniny.svetelneznecistenie.sk/park-tmavej-oblohy/narodny-park-poloniny/)

 

Fauna a Flóra

 V logu národného parku Poloniny môžeme vidieť siluetu chráneného vlka dravého a čemericu purpurovú, ktorí predstavujú zástupcov živočíšnej a rastlinnej ríše pre toto územie. Vyznačuje sa tu veľká druhová pestrosť živočíchov. Bolo tu zistených aj veľa druhov netopierov a  vyskytuje sa tu aj vzácny hlodavec plch veľký (Glis glis) ale aj kriticky ohrozená myšovka vrchovská (Sicista betulina). Veľmi dôležitú pozornosť treba venovať jazvecovi obyčajnému (Meles meles), ktorý sa tu vyskytuje veľmi zriedka. K ohrozeným druhom na tomto území patria ešte vydra riečna (Lutra lutra)a tchor obyčajný (Putorius putorius).

 

Obr. 58
Tchor tmavý
 
 
Obr. 59 Plch veľký
 

 

 Obr. 60

 Myšovka vrchovská

(Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Plch_velk%C3%BD)   

 

 Obr. 61  Medveď hnedý

 

 

Bol tu spozorovaný výskyt zubra hôrneho (Bison bonasus) od našich poľských susedov a tiež je tu pozorovaný častý výskyt losa mokraďového (Alces alces). Veľmi ohrozenou na tomto území sa stala mačka divá (Felis silvestris)(Buraľová, 2002).

 

Národný park Poloniny predstavuje aj Chránené vtáčie územie kvôli hniezdeniu chriašteľa poľného (Crex crex), jariabka hôrneho (Bonasa bonasia) ale aj lelka lesného (Caprimulgus europaeus) (Fauna, 2021).

Územie Národného parku Poloniny je pestrou záhradou prírody, pretože je to určitá  rastlinná hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi. Hadomor ružový, Iskerník karpatský či Klinček bradatý patria k východokarpatským rastlinám ale majú tu západnú hranicu svojho pôsobenia. Na pasienkoch a lúkach sa vyskytujú napríklad Psinček obyčajný či Tonka voňavá. Nájdeme tu aj Vstavača obyčajného ale aj Záružlie močiarne (Flóra, 2021).

 


Obr. 62 Horské lúky, Poloniny

(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%BD_park_Poloniny)