Obr. 9 logo NP Muránskej planiny
(Zdroj : http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=11208)
Z histórie po súčasnosť
Muránska planina bola najskôr vyhlásená ako chránená krajinná oblasť v roku 1976. Avšak, z dôvodu účinnejšej ochrany tohto krásneho prírodného bohatstva vyhlásili Muránsku planinu v roku 1 997 za národný park (Uhrin, 2006).
Obr. 10 Muránska planina
(Zdroj: https://www.travelmag.cz/kone-z-muranske-planiny/)
Geologickú stavbu planiny tvorí množstvo vrstiev uložených na sebe. Na jej samotnom dne ležia horniny, ktoré si pamätajú časy obdobia prvohôr, ďalej pokračujú vrstvy pieskovca, ílovca a vápenca. Keďže bola planina pred mnohými rokmi pod morom, môžeme dodnes sledovať zachovalé usadeniny napríklad na chrbte Káštera, ktorý sa nachádza pri Tisovci. Vplyvom vulkanickej činnosti v mladšom období treťohôr sa zachovali stopy a to v podobe sopečných telies andezitov v oblasti dnešného Kľaku. Dnešnú centrálnu časť Národného parku Muránska planina vytvorila erózna činnosť vody, ľadu či vetra vo štvrtohorách. Z tohto historického hľadiska je Muránska planina veľmi bohatá na podpovrchové a povrchové krasové javy. Doteraz tu bolo objavených približne 500 jaskýň či priepastí, tiesňav, skalných veží či brán a 50 či viac ponorov a vyvieračiek. Doposiaľ najdlhší (viac ako 3 km dlhé podzemné priestory) jaskynný systém a najrozsiahlejší patrí jaskyni Bobačka, ktorá je zároveň národnou prírodnou pamiatkou (Šmídtová, 2015).
Najvyšším vrcholom národného parku je Fabova hoľa ( 1 439 m n. m.). Najkrajšia dolinka s veľkým množstvom vodopádov je Javorníkova dolina a k najznámejším končiarom patria Javorín
( 1 435 m n. m.), Kľak ( 1 409 m n. m.) ale aj Veľká Stožka ( 1 297 m n. m.). Oblasť Muránskej planiny obsahuje nespočetné množstvo jaskýň,, ktoré sú však verejnosti neprístupné a mnohé čakajú ešte na svoje objavenie. Známa je Ľadová jama, v ktorej ostáva všetok neroztopený ľad po celý rok a má približne 30 metrov hlbokú vyvieračku. Zaujímavosťou planiny je aj Muránsky hrad, vo výške 935 m n. m. Po planine sa preháňajú krížence nordických koní s hunculom (Miklósová, 2006).
Obr. 11 Jedna z hradných brán
Obr. 12 Pozostatky hradu Muráň
Obr. 13 Ochrana územia
Fauna a Flóra
Oblasť Muránskej planiny predstavuje nekonečnú záhradu pestrých ,vzácnych a predovšetkým ohrozených druhov rastlín, drevín a živočíchov. Striedajú sa tu spoločenstvá pasienkov a podhorských lúk s mokraďovými spoločenstvami a spoločenstvami skál a strmých svahov. Sú tu zastúpene teplomilné druhy rastlín ale aj subalpínske a alpínske druhy. Zatiaľ tu bolo prebádaných približne 1 400 druhov rastlín a les pokrýva 87 % krajiny národného parku (Šmídtová, 2015).
Faunu zastupuje ako kráľ našich lesov chránený medveď hnedý (Ursus arctos), domovom je ďalším našim šelmám ako rys ostrovid (Lynx, lynx), mačka divá (Felis silvestris) či nádherný vlk dravý (Canis lupus). Prítomnosť vodných horských potokov lievajúcich sa nižšie do riek so zastúpením pôvodných druhov rýb, vytvára domov nášmu vodnému predátorovi vydre riečnej
(Lutra lutra).
Obr. 14 Vydra riečna
V korunách starých stromov a na mnohých nám odľahlých a neprístupných miestach či skalnatých zrázoch majú svoje domovy králi neba - naši nebeskí dravci aj sovy. Sú to napríklad orol skalný (Aquila chrysaetos), sova dlhochvostá (Strix uralensis) alebo sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Muránska planina je domovom vzácneho bociana čierneho (Ciconia nigra) a v smrekových lesoch v tých najvyšších polohách môžeme vzácne zazrieť tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus). Tetrov hlucháň predstavuje nášho najväčšieho kurovitého vtáka na Slovensku vôbec (Členitý reliéf..., 2021).
Bohatstvo tohto kraja prezentujú aj drobné bezstavovce, viac ako 350 druhov motýľov, napríklad jasoň červenooký, ktorý je treťohorný relikt, cez 200 druhov dvojkrídlovcov, 286 a viac druhov pavúkov, približne 40 druhov mnohonôžok, stonôžok, viac ako 75 druhov mäkkýšov a iné. Napríklad taký behúnik (Duvalius szaboi) sa vyskytuje len v jednej jedinej jaskyni v Tisovskom kraji. Veľmi vzácna prítomnosť je murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) na strmých vápencových bralách. Z plazov tu nachádzajú svoje domovy jašterica múrová či užovka hladká (Profant, 2021).
Obr. 17 Jasoň červenooký ((Parnassius apollo)
(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Jaso%C5%88_%C4%8Dervenook%C3%BD)
Obr. 18 Murárik červenokrídly
(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Mur%C3%A1rik_%C4%8Dervenokr%C3%ADdly)
Na Slovensku sa vyskytuje približne 28 druhov netopierov z toho 23 druhov ich žije na Muránskej planine. Najčastejšie tu môžeme vidieť podkovára malého (Rhinolophus hipposideros), zatiaľ čo najťažšie je tu natrafiť na podkovára južného (Rhinolophus euryale) či lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersi). Na území Muránskej planiny sa na ťažko prístupných miestach zachovali pôvodné smrekové a borovicové lesy. Niektoré z týchto stromov sa dožívajú napriek extrémnym podmienkam aj viac ako 300 či 400 rokov. A možno že aj preto, že sa nachádzajú na veľmi ťažko dostupných skalnatých miestach. Medzi vzácny druh dreviny patrí tis obyčajný (Taxus baccata). V bukovo-hrabovom lese môžeme veľmi zriedka nájsť chránenú rastlinu kandík psí (Erythronnium dens-canis). Na lúkach a pasienkoch môžeme pri prechádzke vidieť aj rôzne druhy orchideí ako je napríklad vstavač bazový (Dactylorhiza sambucina). Do dávnych geologických dôb siaha pôvod rastlinky, ktorej výskyt sa viaže len a len na Muránsku planinu. Jedná sa o lykovec muránsky (Daphne arbuscula). V spoločenstve mokradí môžeme nájsť veľmi peknú a na pohľad obyčajnú rastlinku tučnicu obyčajnú (Pinguicula vulgaris). Táto rastlinka si vie veľmi dobre pochutnať na menšom aj väčšom hmyze. Je totiž mäsožravá. Muránska planina predstavuje úžasnú historickú či vedeckú lokalitu, ktorá je aj od roku 2009 súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina – Stolica a tvorí ju 26 území s najprísnejšími stupňami ochrany (Šmídtová, 2015).
Obr. 19 Vstavač bazový
(Zdroj: https://snaturou2000.sk/rastliny/vstavacovec-bazovy)
Obr. 20 Lykovej muránsky
Obr. 21 Tučnica obyčajná
(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Tu%C4%8Dnica_oby%C4%8Dajn%C3%A1)
Pri západnej časti národného parku Muránska planina v okrese Brezno a v katastrálnom území Čierny Balog, sa nachádza jedna z najkrajších národných prírodných rezervácii (NPR) na Slovensku - Dobročský prales.
Obr. 22Dobročský prales
Dobročský prales bol vyhlásený už v roku 1913 medzi prvými na Slovensku za prírodnú rezerváciu. V roku 1998 získal prales na základe svojho mimoriadneho významu Európsky diplom a stal sa neodmysliteľnou súčasťou NATURA 2000. Rozloha rezervácie je 104 ha s 5t. stupňom ochrany, pretože ide o zachovanie a ochranu pralesových porastov bez zásahu človeka v rôznom štádiu vývoja. Slúži pre náučné, vedecko-výskumné a kultúrno-výchovné ciele. Rozprestiera sa na malom území ale s obrovskou pestrosťou lesných spoločenstiev ako sú jedľova bučina, ktorá zaberá jeho najväčšiu časť ale je to aj buková javorina. Hlavnou drevinou pralesa je jedľa biela (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus) ale aj buk lesný (Fagus silvatica). Môžeme tu vidieť okrem nich aj brest horský (Ulmus glabra), smrek obyčajný (Picea abies) a jaseňa štíhleho ((Fraxinus excelsior). Dobročský prales je výnimočný aj tým, že tu bolo zaznamenaných viacej pozoruhodných nálezov húb žijúcich na dreve smreka, ktorých výskyt je známy len na tomto mieste v rámci celého územia Slovenskej republiky. Sú to tvarožník laponský (Amylocystis laponica), pórnatka hodvábna (Anomoporia bombycina) a amylopórovka aljašská (Amyloporia sitchensis). Jedľa z Dobročského pralesa bola známa v celej Európe. Zlomil ju až veľmi silný víchor v roku 1964. Jej výška bola úctyhodných 56m, odhadovaný vek bol približne 500 rokov, jej obvod bol 690 cm a jej priemer kmeňa dosahoval úžasných 193 cm (Ambróz 2017).
Obr. 23 Dobročská jedľa z roku 1950
Zvieraciu ríšu tu neodmysliteľne zastupujú medveď hnedý (Ursus arctos) Bol tu zahliadnutý dokonca aj vlk dravý (Canis lupus) a samozrejme svoj domov tu má aj nádherný rys ostrovid (Lynx lynx). Z druhov vtáctva je tu výskyt vzácneho bociana čierneho (Ciconia nigra), sovy dlhochvostej (Strix uralensis) a veľa rôznych spevavcov (Ambróz, 2017).
Spomenieme aj časť Vydrovo, kde Vás môže doviesť vláčik čiernohorskej železnice a známe predovšetkým svojím lesníckym skanzenom, ktorý je prístupný celoročne. Nájdete na ňom mnoho zastávok s informačnými a poučnými tabuľami, ktoré Vás oboznámia s históriou lesa, prácou v lese ale aj s jeho ochranou či významom lesa pre život.
Obr. 24 Chodník lesníckym skanzenom
Obr. 25 Práca pilčíka v lese
Zdroj: https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/lesnicky-skanzen-vydrovo-cierny-balog)